Crazy Life .. Part 1

11. dubna 2010 v 12:03 | * Suzuki ♥ * |  Crazy Life

Nudné, nezáživné.. prvý dielik presne ako má byť  ^^
......

,,Nikto ma k tomu neprinúti!´´ povedala som rozhodne po prečítaní listu na ktorom stálo:
Slečna Nakema Suzuki, bude nám potešením vyučovať vás na našej strednej škole...

Na normálnú strednú som síce vždy chcela, ale s ním nechcem žiť ani na rovnakej planéte.
Je to úbožiak.
Lepšie slovo ma pre neho nenapadá. Myslí si, že keď nahral jednu úspešnú pesničku, môže zo seba robiť úžasnú hviezdu?
No tak to teda nie. Ja to nedovolím.
Nerada sa starám do cudzích životov ale toto je výnimka.

Pred pár dňami ...

,,Odmietam´´ povedala som úplne pokojným hlasom.
,,To nemôžeš!´´ Oznámil mi rozhodne môj šéf, Kousuke Teochi, vlastník svetoznámej nahrávacej spoločnosti Teochi Corporation.
,,Ale môžem.. V našej zmluve nie je ani riadok o tom, že musím nahrať singel s každým kto ma o to požiada.´´
,,Ale on je.. ´´
,,Bez komentára.. Už tak je priveľa, že ste spojili firmy a mňa sa nespýtali ani len na názor a teraz ešte chcete aby som ja a on nahrali pesničku?! NIKDY!´´

Odkráčala som preč zo šéfovej kancelárie a nezabudla som poriadne tresnúť dvermi.

,,To si teda dopadol Teochi, tuto Deidara by nič také neurobil však?´´ pozrel sa na svojho najúspešnejšieho speváka Fugaku Uchiha.

,,S takou namyslenou kravou? NIKDY!´´

Spravil to isté čo pred pár sekundami ja. Kousuke sa zasmial.

,,Čo si to vravel?´´ Fugaku si len odfrkol a normálne odišiel.

...

Doma som si dala studenú sprchu.
No doma.
Vlastne nemám poriadny domov. Stále chodím po celom svete, nemám čas si nájsť ani nejakých priateľov.
Povzdychla som si. No čo už. Život je niekedy ťažký.
V mojom prípade až neznesiteľný.

Chcela by som byť obyčajnou teenegerkou a nie idolom všetkých mužov. No všetkých. Len istej vekovej hranice.
Nemožem ísť ani v kľude na nákupy. Vždy ma zastaví nejaký človek a pýta si autogram.
Jasne rada mu ho dám, ale to privolá ďalších a ďalších ľudí.

Zazvonil mi telefón. Bez ohľadu na to, že som nepoznala identitu volajúceho som to zodvihla. ,,Ahojky Heven..´´
,,ITACHI ?!´´ vykríkla som.
Jedine on ma tak oslovoval. Heven, ako nebo.
Bol to môj jediný priateľ.
Už od detstva. Jediný človek, ktorému som kedy dôverovala.
Lenže pred pár rokmi, lepšie povedané keď som mala 12 odišiel do New Yorku, študovať.
A ozval sa až teraz.
Po štyroch rokoch. Ale aj to ma potešilo.
,,Vraciam sa naspeť, do Japonska..´´ zavesil. Usmiala som sa.
Konečne.

...

Moja radosť však poriadne klesla, keď som ho išla vyzdvyhnúť na letisko a Itachi tam stál s ním. Neverila som tomu.
Čo môžu mať tí dvaja spoločné?
Itachi na mňa ukázal a samozrejme sa na mňa pozrel aj Deidara.
Pozerali sme na seba dosť dlhú dobu a vraždili sme sa pohľadmi. Itachi sa tomu všetkému len divil.
,,Ehm ahoj Heven..´´
,,Ahoj.. nepovedal si mi, že poznáš tohto primitíva´´ Snažila som sa krotiť.


,,Primitíva?! Ja ti dám primitíva ty blonďavá opica´´
Itachi sa chytil za hlavu.
,,Toto nikdy neskončí že?´´
,,To teda nie!´´ povedali sme naraz.
Povzdychla som si. ,
,Itachi.. Kde budeš teraz bývať?´´
,,Ešte neviem..´´ povedal po pravde.

,,Napadlo ma že keby si chcel.. ´´ odmlčala som sa.
Vyzeralo to divne. Dievča si pozývala chlapa k sebe domov.
Ano je to síce môj kamarát, najlepší kamarát, ale aj tak.. Paparazzi si to všetko prekrútia a bude z toho jeden veľký škandál...

,,No už sa vykokci..´´ začal rýpať Deidara.
Jak ja ho neznášam. Nadýchla som sa.
,,Ak by chcel mohol by si spať u mňa. Mám voľnú izbu a samej je mi doma trochu smutno..´´
Vyzeralo to tak že som Deidaru trošku zaskočila.

,,Počkaj ako samej? A čo tvoji rodičia? Či už ani oni nedokázali zniesť tvoju namyslenosť?!´´ uškŕňal sa.

Tak toto bolo priveľa.
,,Nemám rodičov. Zabili ich pred 13 rokmi. Vyrastala som u Itachiho..´´
Sklopila som zrak. Nechcela som na to spomínať.

,,Itachi, je to pravda?!´´ pozrel sa na neho.
Prikývol a pomalým krokom prišiel ku mne. Chytil ma okolo ramien a vydali sme sa ku východu. Samozrejme, že tam čakala kopa dotieravých ľudí s foťákom a asi milión reportérov.

Všetky smerovali na Itachiho.

,,Kto ste?´´
,,Aký je váš vzťah so slečnou Suzuki?´´
,,Mali ste spolu niečo?´´
A podobne.
,,Sme len kamaráti´´ pohotovo som odpovedala a rýchlo odtiahla Itachiho do môjho auta.
 Dupla som na plyn a zastavila som až pred mojím domom.

Nepotrebovala som žiadnu vilu. Ako som už povedala, bývam sama.
Odvtedy ako Itachi odišiel. Až teraz mi došlo, čo som vlastne urobila.

Nechala som ho tam. Óch bude zase niečo úžasné.

Určite si niečo vymyslí, aby ma zosmiešnil. Už som to videla. Titulnú stránku a tam napísané Suzuki, dievča ktorú rodičia nechalli samú .

Ten pako je schopný povedať aj to, že som sa s ním vyspala, čo vôbec nie je pravda.
Stále čakám na toho pravého a pri mojom povolaní budem čakať asi dlho...
...

Itachi sa hneď zabýval.
Nevadil mu ani môj spôsob zariadenia bytu.
Všetko bolo dokonalé vymerané.
Každá jedna vec mala svoje vyhradené miesto. Zaviedla som ho do teraz už jeho izby.
Popriala mu dobrú noc a zavrela dvere. Vedela som aké je náročné cestovanie z Amriky do Japonska.
Zažila som to a nie raz.
...

Prítomnosť

Prešiel mesiac a mňa stále viac a viac štval jeden fakt.
Itachi a Deidara, najlepší kamaráti.
Nechcela som mu nič vyčítať po tom všetkom čo pre mňa urobil, tak som to vždy prekusla.
...

Zobudila som sa uprostred noci.
Zdal sa mi vážne podivný sen. Stretla som milého chalana.
Mal dlhšie červené vlasy, ale do tváre som mu nevidela.
Na pohľad bol o niečo starší než ja.
Neviem presne, čo sa tam stalo, ale povedal, že sama nemám šancu.
Nechápala som to.
Už sa mi nedalo zaspať tak som vyšla z izby, zišla po schodoch do obývačky.
Tam som si sadla na ono, vytiahla parier, ceruzku a začala písať text novej pesničky.

I feel a separation coming on
'Cause I know you want to be moving on
I wish it would snow tonight
You'd pull me in, avoid a fight
'Cause I feel a separation coming on

Just prove that there is nothing left to try
'Cause the truth I'd rather we just both deny
You kissed me with those open eyes
It says so much, it's no surprise to you
But I've got something left inside

Don't surrender, surrender, surrender
Please remember, remember December
We were so in love back then
Now you're listening to what they say, don't go that way
Remember, remember December
Please remember, don't surrender

You said you wouldn't let them change your mind
'Cause when we're together fire melts the ice
Our hearts are both on overdrive
Come with me, let's run tonight
Don't let these memories get left behind

Don't surrender, surrender, surrender
Please remember, remember December
We were so in love back then
Now you're listening to what they say, don't go that way
Remember, remember December
Please remember

I remember us together with a promise of forever
We can do this, fight the pressure
Please remember December

Don't surrender, surrender, surrender
Please remember, remember December
We were so in love back then
Now you're listening to what they say, don't go that way
Remember, remember December
Please remember, don't surrender

Po dvoch hodíních bola celá pesnička hotová, teda zatiaľ len text.
Musela som si poriadne premyslieť celú zvukovú stránku tejto pesničky. Cítila som, že z toho môže vzniknúť niečo veľké.
Strávila som nad tým ďalšie tri hodiny.

Ani som sa nenazdala a Itachi stál predo mnou s tanierom v ruke.
...

* Pokračovanie nabudúce *
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

2 jovani evening gowns jovani evening gowns | E-mail | Web | 12. ledna 2013 v 13:33 | Reagovat

I had fun reading the articles on your website!
http://www.speakdress.com

3 jovani homecoming dresses jovani homecoming dresses | E-mail | Web | 12. ledna 2013 v 15:09 | Reagovat

I cant believe hes left the material plane. Thanks, RAW, for everything!All hail Eris!
http://www.speakdress.com/evening-dress-function-occasion.html

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama